Rok 1967 stáva sa zasa významným tým, že sa začína v znamení novej sústavy riadenia celého nášho hospodárstva. Zvyšuje sa finančná disciplína a preto miestne národné výbory musia hľadať spôsob ako získavať finančné prostriedky z vlastných zdrojov. Rada MNV aj v našej obci tento problém riešila tiež a dospela k názoru, že musí zriadiť nejakú prevádzkareň. Uzniesla sa, že zriadi prevádzku sondovanie pôdy, prípadne vŕtanie studní.
s. Petriga , preds. MNV zabezpečil súpravu, zohnal potrebných chlapov a práca sa začala. V skupina sondárov, ktorú viedol Ján Džuňa z Tovarného, boli Michal Špirňak, Ján Zauborný, Jozef Košuda. Podľa bilancie na konci roka sa ukázalo, že táto prevádzkareň je vysoko rentabilná a je dobrým prínosom pre pokladňu miestného národného výboru.
V tomto roku sa výročná schôdza strany konala 18.2.1967. Bilancia práce je už trošku radostnejšia. Do strany prichádza mladá krv. Sú to mladí traktoristi z nášho JRD
ss. Št. Durkaj, Michal Hudák, Milan Štefan a Bartolomej Hudák. Za predsedu bol zvolený znovu Michal Čonka. 25.februára sa konali aj nové voľby Výboru českosl. žien. Táto organizácia sa stáva samostatnou a nie je už zložkou MNV. Do výboru čsl. žien boli zvolené tieto ženy: ss. Mária Belaniová, uč. MŠ, Vrabeľová I., uč. ZDŠ,
A. Sláviková, A. Zauborná, M. Konečná, A. Kasardová, M. Dudová, M. Baníková, M. Ivanová, M. Šuflitová. Predsedníčkou sa stala M. Belaniová, taj. Irena Vrabeľová.
Zima v tomto roku bola mierna a dalo sa očakávať, že jar sa otvorí skôr a že s ňou i jarné práce. Prvýkrát vyšli na pole družstevníci 8. apríla a zasiali prvý jačmeň. Keď sa presvedčili, že cukrová repa a ľan sú plodiny, ktoré sú po finančnej stránke výhodné preto v tomto roku zasiali tieto na väčšej ploche, čo sa im vyplatilo. Veď priemer cukrovej repy z 1 ha pôdy sa pohyboval okolo 600 q. Keďže naše JRD sa spojilo s JRD Tov. Polianka, pribudlo i pracovných síl a práca išla lepšie. Ako v minulých rokoch, aj v tomto oslávili naši občania 1. a 9. máj, nechýbal bohatý kultúrny program, veľká vatra pri kúpalisku a veselá nálada, ktorá trvala do neskorých večerných hodín. Ráno 1. mája s dobrou náladou odišli občania na manifestáciu do Vranova o ktorom sa už v tomto čase hovorilo, že bude znovu okresom a nálada bola o to lepšia, lebo pravdu povediac, občania našej obce Michalovský okres radi nemali, lebo bol veľmi macošským.
Krásny koniec jari a začiatok leta bol sľubný pre žatevné práce i dobrú úrodu. A tomu aj tak bolo. Žatva sa začala 11.júla. Kombajny a samoviazače len tak vyhrávali a krásna pšenička sa len tak sypala. Naozaj radostná bola žatva. Prebehla urýchlene a bez strát. Úroda bola bohatá, nákup bol splnený ba aj prekročený. No aj dožinky ktoré boli už začiatkom augusta, boli veselé. Dávno už tak počasie žatevným prácam neprialo.
Keďže požiadavky zo strany občanov na budovanie nových domov narastali, bolo potrebné tento problém riešiť a preto sa rada MNV sa uzniesla , že požiada o rozšírenie intravilanu obce východným smerom za sadami, kde bol v doterajšom pláne zakreslený cintorín. Nový územný plán bol spracovaný a radou MNV aj schválený. Pozemok bol aj na staveniská rozdelený.
Počasie v tomto roku bolo naozaj priaznivé, chýbalo iba viac dažďa. Zima bola mierna, hodne snehu, priemerná teplota v zime sa pohybovala okolo mínus 18 °C, no zato leto bolo horúce a teplota sa pohybovala priemerne okolo 28 °C. I jeseň bola krásna, tiež bez dažďa, zato práce na poli boli o to ťažšie. Náš potôčik Mydlina do obce ani nedotiekol, čo zvykom nebývalo.
Rok 1967 bol pre našich občanov pokojný. Nič zvláštneho sa neudialo, občania žili spokojne, spokojne pracovali. Trošku zaujímavejším bol posledný mesiac roka, keď sa politický život začal troška hýbať. Životná úroveň sa naďalej zvyšuje o čom svedčí nákupná sila v obchodoch, ba niektorí občania zavádzajú do svojích bytov ústredné kúrenie / Ján Petriga, účtovník JRD, Michal Čonka, Juraj Bajcura, ved. živ. výroby na JRD, Karol Horný, prísl.VB./
Svadobné a iné zvyky zostávajú aj naďalej zachované. Trošku sa už modernizujú napr. na svadbe už chýba zástava, svadba trvá už iba jeden deň. Zato krstiny sú čím ďalej bohatšie. Kmotrovci kúpujú bohaté dary krsňaťu, nosí sa veľa rôznych jedál a nosia sa na vianočné a veľkonočné sviatky tzv. „križmy“ malému od kmotrov (oblečenie, kolekcie a rôzné iné dary).
Teda môžeme si na konci roka len zaželať, aby nastávajúci nový rok bol aspoň taký.