KRONIKÁRSVU SA VENOVAL VYŠE 50 ROKOV
Keďže v nedávnej minulosti neboli informačné prostriedky rozvinuté tak ako dnes, o živote predkov sa dozvedáme najmä z obecných kroník. Jedným z najstarších kronikárov v našom okrese, ktorí po desaťročia zaznamenávali najvýznamnejšie udalosti vo svojom okolí, bol učiteľ a riaditeľ školy v Tovarnom Ján Géci. Ako mladý absolvent Učiteľskej akadémie v Banovciach nad Bebravou, rodák z neďalekých Prús vo vtedajšom okrese Topolčany, dostal umiestenku na východné Slovensko.
1945
Prvou štáciou mladého učiteľa bola na jeseň roku 1945 malá vypálená dedina na brehu rieky Ondava, Ondavské Matiašovce. „ Ľudia bývali v zemľankach a pivniciach a len zázrakom sa zachovala škola“, spomínal si na prvé dotyky s novým prostredím.
1948
V roku 1948 odišiel učiť do Sopkoviec v Humenskom okrese, ale ešte v tom samom roku sa vrátil späť do Matiašoviec. Po vojenskej službe začal učiť v Tovarnom, kde sa stal riaditeľom školy.
1946
Škola od roku 1946 sídlila v starom drevenom baraku /4 ročníky/ kde prvým riaditeľom bol pán učiteľ Petričko od roku 1946 do roku 1949 kedy odišiel pracovať na poverenictvo školstva a v septembri roku 1949 bol Ján Géci ustanovený za riaditeľa školy. Škola v starom drevenom baraku fungovala do roku 1960 kedy bola dokončená a sprevádzkovaná nová tehlová budova ktorú poznáme ako starú budovu školy. Ako mladý riaditeľ školy sa začal zapájať do osvetovej činnosti. Stal sa obecným kronikárom, miestnym knihovníkom, organistom v kostole a tiež poslancom MNV. V päťdesiatych rokov pod jeho vedením začali budovať deväťtriednu základnú školu. Za jeho pôsobenia ju opustili stovky mladých ľudí z okolitých obcí, ktorí našli uplatnenie v rôznych oblastiach a z ktorých mnohí na neho s láskou doteraz spomínajú.
1950
Málokto z nich však vedel, že okrem školy sa 52 rokov venoval kronikárstvu. Pre písanie kroniky mal predpoklady. Mimo iných predmetov učil slovensky jazyk, nechýbali mu dobré štylistické schopnosti a aj úhľadnosť písma mala aj v jeho zrelšom veku veľmi dobrú, vyrovnanú kvalitu. Prvú svoju kroniku začal písať z vlastnej iniciatívy v októbri 1950. Motiváciou pre neho bolo zanechať za sebou v písomnej forme kus histórie obce, ktorá sa stala jeho druhým domovom i kus seba samého. Až po desiatich rokoch bol oficiálne poverený miestnym úradom písaním kroniky. Zo začiatku písal kroniku podľa vlastného uváženia, neskôr podľa metodiky vtedajšieho Okresného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Dokumentačný materiál (fotografie) si počas prvých 9 rokov zabezpečoval sám svojím fotoaparátom značky Agfa. Poslúžila mu k tomu školská tmavá komora.
1972
V kronike Jána Géciho môžeme nájsť rôzne zaujímavosti. Fotografie dokumentujú, ako sa dedinčania v minulosti obliekali, bývali, nájdete tu kaštieľ grófa Hadika – Barkócziho ešte pred jeho zničením, grófsky lesopark s niekoľko storočnými dubmi, chránené kvetenstvo, povodeň, ale i bociany, ktoré od roku 1972 hniezdili na komíne tunajšej školy.
2004
Ján Géci zomrel v apríli 2004.
Ostali poznámky z roku 2003, ktoré mal pripravené ale jeho ruka ich už nestihla dopísať do obecnej kroniky tieto boli odovzdané na Obecný úrad v Tovarnom. Možno súčasne generácie jeho prácu, ktorá skončila tesne pred zavŕšením jeho osemdesiatky, natoľko neocenia, ale možno ďalšie generácie ju využijú pri študovaní života svojich predkov.Jozef Belani v roku 2001 natočil 60 minútový video dokument pod názvom „Obecný kronikár“ kde kronikár Ján Géci vyrozprával svojím pravnučkám všetko to, čo a ako zaznamenával do obecnej kroniky a o svojej celoživotnej práci učiteľa, riaditeľa a kronikára. Tento video dokument ako súčasť Obecnej kroniky sa v roku 2005 zúčastnil súťaže o najlepšiu kroniku okresu , kde komisia ocenila prácu už nebohého kronikára a Okresné múzeum v Hanušovciach Jánovi Gécimu udelilo čestné uznanie in memoriam.
Jozef Belani