Pomenovanie obce sa zapísalo aj vo vývoji jej názvov: 1479 Thavarna, 1773 Tawarna, 1808 Towarné, maď. Tavarna. Lingvista Pavol Hunfalvy vo vestníku Maďarskej akadémia vied uverejnil svoje jazykovedné štúdie o význame a vzniku názvu obce Tavarna. Podľa neho výraz Tavarna znamená poklad, majetok, bohatstvo, a z neho pochádza slovo „tavernicorum magister“ ako aj staromaďarský výraz „tár“, po slovensky erár. V prenesenom význame znamená skôr bohatstvo a poklad, ktoré sa v ňom nachádzali.
Prvá písomná zmienka o obci je rozporuplná. Podľa vlastivedného slovníka obcí na Slovensku, pochádza z roku 1479 a podľa Samuela Borovského (Župy a mestá v Uhorsku) už z roku 1215. Na základe ďalších prameňov sa dá predpokladať jej vznik ešte oveľa skôr.
O tom, že Slovanov žijúcich na tomto území dal knieža Rastislav pokrstiť už v roku 867 a taktiež mali svojho biskupa píše Pabebrochius sa môžeme presvedčiť aj z nariadenia byzantského cisára Justiniána: Novell. XI. Costitucio. „Obyvatelia tovarnianskej doliny sa môžu pýšiť tým, že oni sú potomkami týchto Slovanov“. Tovarné sa spomína ako pradávna obec, ktorá bola súčasťou hradu Zemplín a neskoršie hradu Čičva. V starších prameňoch sa často uvádza tovarnianské panstvo a jeho príslušenstvá. Archeológovia našli pri Tovarnom zvyšky slovienskych sídliskových objektov z 9.storočia.
9. storočie
Dedinu s pôvodným názvom Tovarna (Ves) zapisovali do písomnosti zväčša v pravopisných a maďarizovaných obmenách. Názov Tovarna (Ves) vyjadroval funkčnosť miesta ako komory, skladišťa produktov, tovarov, patriacich kniežaťu v 9. storočí, prípadne od 11.-12. storočia kráľovi, osadenstvu hradu Brekov, vyberaných od poddaných z okolitých dedín. Z uvedeného vyplýva, že tamojšie sídlo jestvuje od 9. storočia a patrilo k najstarším slovienským sídlam v priľahlej časti doliny Ondavy, najneskôr však od 11.-12.storočia
1479
Majiteľmi obce boli v r. 1479 Drugethovci, niektoré časti vlastnil Juraj Olchváry, neskôr Gabriel Révay a po nich sa stáli zemepánmi obce Barkóczyovci. Ich rod bol jedným z najstarších, spomína sa už pred rokom 1270. Rod používal prídomok „szalai“ a „tavarnai“, teda Tovarné. Posledným potomkom „szalai“ a tovarnianského rodu Barkóczyovcov bol Hadik – Barkóczy Endre ktorý dal na vlastné náklady postaviť školu v Tovarnom.Aj kaštieľ dali postaviť Barkóczyovci, no následkom zemetrasenia bol v roku 1778 úplne zruinovaný. Gróf Ján Barkoczy ho dal v roku 1832 znovu postaviť a v roku 1851 rozšíriť o pravé a ľavé krídlo. Zariadený bol veľmi prepychovo a pohodlne. Ďalšie zemetrasenie dňa 17. augusta 1885 zničilo v Tovarnom kostol a všetky vyššie budovy, teda aj kaštieľ. Gróf Hadík – Barkóczy Endre dal všetky kostoly, kaštiele a kúrie patriace pod tovarnianske panstvo, ktoré boli poškodené zemetrasením v roku 1886 opraviť na vlastné náklady. V Tovarnom jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písomné zmienky o ňom sú od 17. storočia. Z dokladov vyplýva, že v 17.storočí bol filiálnym kostolom evanjelickej farnosti Ondavské Matiašovce. Doklady z rokov 1666 a 1700 dosvedčujú, že kostol bol postavený z dreva a patril evanjelikom augsburského vyznania. Nový avšak už katolícky múrovaný kostol bol postavený v roku 1794 a jestvuje doteraz. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Tovarné stredne veľkou dedinou s tradične poddanským slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdaňovania.
1610
V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 2,25 porty, v roku 1635 zdanili len sedliakov, avšak iba od 0,25 porty. Po schudobnení a úbytku sedliakov sa znižoval aj počet obývaných domov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Tovarné malou dedinou.
V rokoch 1715 a 1720 v ňom postupne bývalo deväť a šesť poddanských domácnosti. Kaštieľ obkolesoval pekný a upravený park, v ktorom sú aj teraz vzácne 150 – 200 ročné dreviny. Z pôvodného zastúpenia drevín sa zachovali najmä mohutní jedinci duba letného a červeného, borovica weymutová, duglaská tisolistá a zelená, jedľovec kanadský, gledičia trojtrňová, gaštan jedlý, topoľ biely a čierny, smrek pichľavý, tis obyčajný, pagaštan konský, lipa, agát, platan, ktorý je zákonom chránený. Niektoré jeho dreviny sú už prestarnuté a čoskoro im hrozí zánik. Medzi vzácne rastliny, ktoré sa zachovali patrí cyklámen európsky, ktorý tu bol dovezený v r. 1901 – 1905 z Maďarska (Keszthely). Je to botanická rarita. Tovarniansky kaštieľ a park až do prechodu frontu, kedy boli zničené, vlastnila grófska rodina Hadik – Barkóczyovcov. František Barkóczy z 18. storočia bol jedným z dedičov drugethovských majetkov v roku 1684. Bol veľmi krutý. Keď sa mu poddaný vzpriečil, jeho pandúri mu palicami vymerali na dereši vo Vereškovciach určený počet rán.
Krajinomaľby Thomasa Endera v Knižnici Maďarskej akademie vied
Zrúcanina hradu Čičava smerom na Tovarné
Ruiny hradu Čičava a dolina Ondavy. Na rovine aleje v tovarnianskom parku. V pozadi je Vihorlat /1074m/.
Zrúcaniny hradu CICAVA/Csicsva sa nachádzajú na vrchole hrebeňa zvaného Inóca v stropkovskom okrese niekdajšej Zemplínskej hradnej župy. Pod hradom sa vlieva potok Oľka /Ollyka do Ondavy. Hrad Čičava sa prvýkát spomína v r. 1270, vtedy bol majetkom Renolda Básztélyiho, ktorý bol predkom rodiny Rozgonviovcov.V r. 1527 hrad vlastnila rodina Drugethovcov z Humenného.
Po Rákócziho povstaní v r. 1711 ho zrutili cisárske vojska. Vraj tu napísali a strážili „Čičavskú knihu“ do ktorej zapisovali vtipné a neuveriteľné príbehy, ktoré odzneli na župných snemoch a po nich pri popíjaní vínka. (Tento motív využil Mór Jókai vo svojom románe s názvom Eppur si muove…/A predsa sa točí…)
Okolie Tovarného z hradom Čičava
Nad ruinami Čičavy sa dívame zo svahu do údolia Ondavy. Za hradným kopcom sa objavuje kúsok tovarnianského parku. Naľavo na okraji obzoru je Vihorlat – Tovarné, Čičava
Aleje v Tovarnom
Tovarnianske aleje pri Ondave a kaštieľ v úbočí kopca.
Pri Tovarnom/Tavarna tečie rieka ONDAVA, ktorá pramení v Karpatoch, vo Východných Beskydách na sever od Bardejova/Bártfa/Bartfeld. Smeruje na juhovýchod, potom na juh, vystupuje na rovinu, de na istom úseku skoro paralelne tečie so svojou vedľajšou riekou po pravej strane s Topľou, ktorá sa do nej vlieva pri Parchovanoch. Zľava priberá Laborec a Latoricu a od tohto miesta sa volá Bodrog. Od prameňa po toto miesto Ondava meria 150 kilometrov.
Kaštieľ v Tovarnom
Kaštieľ v Tovarnom z boku zo strechy susednej budovy. Jednotlive časti akvarelu zostali nevypracované. Ceruzová kresba železných zábradli sa vyznačuje jemnosťou.
Kaštieľ v Tovarnom zo záhrady
Kaštieľ v Tovarnom z boku, z väčšej vzdialenosti.
