Preskočiť na obsah

Keď sme začínali nový rok 1968 so vzájomným prianím si všetkého najlepšieho, nikto nepredpokladal, čoho všetkého sa v priebehu tohto roka dožijeme. A ako sa ukázalo bol to rok veľkých skúšok, najmä skúšok politických. Treba však otvorene povedať, že na našich občanov, až na augustové udalosti, ostatné veľký vplyv nemali. Život v obci tiekol ako inokedy. Na JRD sa normálne pracovalo, robotníci chodili riadne do práce, v škole sa riadne učilo, zásobovanie obyvateľstva až na niektoré druhy tovarov bolo plynulé, ba život po politických januárových zmenách, po odchode prezidenta Novotného sa zdal byť veselší, otvorenejší. Občania januárové zmeny prijali s uspokojením a toto aj otvorene prejavovali a hlavne veľkú dôveru u občanov si získal s Dubček, prvý tajomník KSČS.
24. januára 1968 sa konala výročná členská schôdza strany. Táto mala veľmi hladký priebeh, za predsedu bol zvolený s. Štefan Kanáloš traktorista na JRD. Pochádza z deputátnickej rodiny, človek veľmi pracovitý, politický však málo skúsený. Ani jeho vzdelanie nebolo na patričnej úrovni, veď skončil základnú školu v 5. ročníku. Do výboru boli ďalej zvolení ss. Čonka Michal, Hanik Andrej, Štefan Milan, Durkaj Štefan, Hudák Ján, Géci Ján.
K 20. výročiu FU, hodnotný kultúrny program pripravili pod vedením svojich učiteľov žiaci ZDŠ v Tovarnom. Slávnostný prejav predniesol s. uč. Bahajla.
Naša obec kultúrne dosť vyspelá, stále zápasila s kultúrnymi miestnosťami a celý kultúrny život sa rozvíjal v budove „tzv. židovskej krčme“ Keďže naša prevádzka už dosť pekne fugovala a boli už nejaké prostriedky rada MNV po dohode s ONV uzniesla sa v marci 1968, že spolu aj s miestnym JRD vybudujú účelovú budovu, ktorá bude slúžiť ako kancelárie pre MNV a JRD a aj ako kultúrny dom. Dali sa vypracovať projekty a s prípravou sa začalo. Bolo dohodnuté, že budova bude stáť na priestranstve neďaleko obchodu. Ešte v tomto roku sa navozil štrk a uderili sa základy. Aby bola budova zaistená pred klesaním, urobila sa pod celou budovou 50 cm silná železobetónová stabilná platňa. Výstavba sa prevádza v akcii „Z“ a začala sa v máji. Keďže sa už v minulom roku začalo s výstavbou ihriska, bolo treba k nemu aj úpravu cesty. Rada MNV sa uzniesla, že túto cestu v dĺžke cca 300 bm aspoň provizorne uparví potôčným štrkom. Úprava bola prevedená vo výške 15 000 Kčs. Cesta vedie okolo zdravotného strediska, Miškoviča smerom k bývalému kaštieľu.
Dňa 18 marca 1968 sa konala verejná schôdza za účelom upresnenia kandidátky do ONV a KNV. Občania si žiadali aby sa na kandidátku dostali ľudia mladší, ktorí majú záujem o prácu v obci i keď nie sú komunisti a z kandidátky nech vypadnú aj členovia strany ako ss. Čonka. Hanik, Dykoraz, ktorí sú už starí a týcho nahradiť neprtajnými. Do ONV ako kandidátka bola navrhnutá s. Mária Belaniová, uč. MŠ a do KNV s. Kucík predseda JRD.
Zima bola normálna až na 3 týždeň januára kedy mrazy dosahovali až – 26°C. Snehu veľa nebolo, ale udržiaval sa ešte aj 14. marca, kedy definitívne zišiel.
Žatva začala neobvykle skôr a to práve zapríčinilo sucho. Žať sa začalo už 1. júla a bola ukončená behom mesiaca júla a slávnostné ukončenie – dožinky – sa konali 7. augusta 1968 pri kúpalisku, kedy zároveň JRD otvorilo tu aj bufet, v budove, ktorú odkúpilo od Jednoty ĽSD.
Tak ako občania celej našej republiky s napätím očakávali výsledky rokovania medzi Sov. Zväzom a ČSSR, ktoré sa konali 29. – 31. júla, aj občania našej obce s pozornosťou tento vývoj sledovali, ale len sledovali. Každý aj naďalej riadne pracoval a iba sem – tam pri poháriku sa robili uzávery ako to asi dopadne. Žiadne reakčné nálady sa medzi obyvateľstvom neprejavovali. Takisto s veľkým záujmom sa sledovali rokovania v Bratislave.
Keď som sa v noci z 20. aug. na 21. augusta o 1 hodine zobudil, videl som cez okno ako smerom na Košice lietali helikoptéry. Myslel som, ýe je to asi nejaké cvičenie a spokojne som si ľahol späť. Ráno o 5,30 hod. prišla k nám suseda a vraví Rusi nás obsadili, v noci prekročili hranice. Keď som vyšiel von a pozdejšie zišiel som dolu k hostincu, stálo tam už veľa ľudí a pozorovali ako smerom k Podčičve idú tanky. Zvedavci z radov detí utekali sa pozerať až na križovatku a vrátili sa so správou, že sú to ruské tanky a idú smerom k Vranovu. Ľudia si tento počin všelijako vysvetľovali, robili rôzne uzávery, odsudzovali toto počínanie, ale verejne nik s rôznymi heslami nevystupoval. Hneď ráno sa pred obchodmi zhrnulo veľa ľudí a zo strachu čo asi bude začali robiť nákupy a behom 2 hodín bol obchod s potravinami prázdny. Kým však táto panika trvala nebolo v našej obci napísane ani jedno protisovietske heslo alebo nejaký plagát. MNV i stranícka organizácia sa zišli na pokyn vyšších orgánov a snažili sa iba o kľud v obci, najmä však o plynulé zásobovanie potravinami. Občania s veľkým uznaním hovorili o ss. Dubčekovi, Svobodovi, Smrkovskom, Černíkovi a s. Husakovi.
Dlho túžili občania našej obce po poriadnom osvetlení. No aj sa ho veru dočkali. Bola to zásluha funkcionárov MNV a najmä jeho predsedu s. Petrigu, ktorý má na tom najväčšiu zásluhu, že obec toto osvetlenie v hodnote 80 000 Kčs 8. sept. 1968 dostala. V ten deň aj slávnostne toto svetlo zasvietilo.
Po odchode s Jana Vassa, doterajšieho riaditeľa Domu dôchodcov na iné pracovisko, túto funkciu preberá Jozef Helméczy z Tovarného doterajší učtovník, 15.7.1968.
V mesiaci okt. 1968 bola prevedená úprava štátnej cesty z Tovarného do Štefanoviec. Bol daný nový kamenný základ a asfaltový koberec. Tejto úpravy sa najviac potešili občania, ktorí bývali vedľa doposiaľ tejto prašnej cesty.
V prvej polovici novembra 1968 bola tunajšiemu hasičskému zboru pridelená už z nového okresu Vranov ďalšia pojazdná striekačka. Náš požiarný zbor už má takto 2 pojazdné striekačky a jeden agregát.
V tomto roku z našich radov odišiel na večnosť Bartolomej Vrábel, ktorý 25.marca 1968 tragicky na svojej motorke, cestou do práce zahynul.